Rozmýšľam, prečo sú tu v tomto zošite také veľké riadky– možno, aby som si to vynahradila z prvých ročníkov základnej školy, keďsom stále písala malé prďavé písmenká a moja mamina – moja učiteľka – ma zato karhala a napomínala ma... a ja som chcela len ušetriť papier...aké bystré nepochopené dieťa... Dnes som bola von s mojím priateľom, teda mojím bývalýmpriateľom, lebo kým som sa dostala k prepísaniu tohto článku na pc, zoslovka môj sa stal ex; o tom potom...
Neber si to zle, ale je príšerne ťažké žiť s „grepom“,keď ty si mandarínka. Ale aj napriek tomu, Mandarínke bolo dnes veľmi fajn, Mandarínkaje vďačná a skutočne ju škrie, že Grep si myslí, že je Grep, keď Mandarínkaho vidí ako Mandarínku, nie ako Grep – je rovnako veľký, má rovnakú farbu,rovnako vonia a vlastne má všetky znaky mandarínky – jej znaky a Mandarínkaje šťastná, že si konečne našla inú mandarínku, lebo takých mandarínok, čo bysa páčili práve tej našej mandarínke nie je veru veľa na svete... Skôr by sompovedala, že ich je priam extrémne málo a nájsť tú správnu mandarínku, s ktorýmby chcela prežiť zvyšok svojho života, ktorý by ju urobil šťastnou, je veľmi ťažké.Ale Mandarínka mu dáva čas na premyslenie, ale prijíma jeho názor, že je grep,lebo ho miluje... ale v duchu si hovorí: "veď aj z Grepu sa môže vykľuťmoja mandarínka"... Mandarínka si to vlastne nehovorí, Mandarínka dúfa... A potom ti tá tvoja vysnívaná mandarínka –„Grep“ povie, že nevie, či ťa Miluje alebo či ťa berie len ako kamarátku. A Mandarínkaostala zarazene stáť, pozorne počúvajúc jeho slová, vypliešťajúc oči asi akoten smajlík =-O. (pre vysvetlenie: v hlavných úlohách :Mandarínka – ja;Grep – v súčasnosti už bývalý priateľ, ktoré ho ale milujem z celej dušea myslela som si, že ma konečne urobí šťastnou).
Aj Clementine z Eternal sunshine of a spotless mind bola Tangerine...
Ďalšia príhoda toho dňa – je zaujímavé, ako môžete byť s človekomspojený ... v duchu sa zasmeješ nad istou myšlienkou, ale potom zaženieš tútomyšlienku, o ktorej si myslíš, že je to somarina niekde do zadnej častimozgu a ,čudujsasvete, o pár sekúnd sa tvoja najlepšia kamarátka začnesmiať a povie ti presne tú myšlienku, z ktorej si sa smiala ty...
Stalo sa to na jazykovke, na tabuľu sme písali slovíčka z angliny,ktoré sme zaraďovali do skupín – historický okamih, kedy sme po polroku nášhonaštevovania (možno aj viac) prvýkrát písali niečo na tabuľu... Jedna panipoplietla slovíčko a hoci ho zaradila do správnej skupiny, nenapísala hogramaticky správne – namiesto jedného „s“ napísala dva „ss“, čo po napomenutí učiteľkyopravila a jedno z tých „s“ zmazala a my s Mirkou – tou kamarátkousme si pomysleli, že by sme zmazali to druhé „s“.. no milá príhoda, čo viac k tomu...
Je príjemné mať človeka, s ktorým si rozumieš aj bezslov, hovoríte tie isté slová, napadajú vám tie isté myšlienky v ten istýokamih... Som rada, že ju mám... Každému by som priala takého priateľa..
Tak, idem si dať mandarínku.