Dnes som sa vážne zamýšľal nad tým, ako mi ju berie..stáleto robí a ja neviem prečo..
Zobudil som sa s bolesťami hlavy.. myslel som, že si eštechvíľu poležím v posteli, že to o chvíľu prejde.. ale neprechádzalo.Akoby niekto jednoducho nechcel, aby som sa mohol normálne zobudiťa stráviť pekný deň...
Pršalo.. nemám rád, keď prší.. nemám rád zimu.. nemám rádtisíce kvapiek, ktoré padajú a padajú .. nostalgia.. jednotvárnosť... lenblbé KVAP KVAP KVAP KVAP KVAPKVAP.. dookola... vymýva to mozog, keď máte blbúnáladu
Obrátil som sa na druhú stranu a uvidel som len tú našuhodvábnu plachtu pokrčenú v záhyboch jej tela.. ona tam nebola...rozhliadol som sa po izbe a zas tam nebola..
Pozviechal som zvyšok svojich síl a prudko som saposadil, čo nebol najlepší nápad, pretože mi krv udrela do hlavy a bolesť bolaešte neznesiteľnejšia ..
Prečo mi ju berie... ja viem, že ma miluje... ale miluje ajJeho... prečo?.. prečo sa musím o svoju lásku deliť aj s niekýminým?.. nemôže ju proste nechať na pokoji?..
Ja viem, že by som možno nemal byť sebecký, ale takto to jekaždé BOŽIE ráno.. Vstanem a ona tam nie je...zas a zas... a jaju potrebujem.. chcem aby tu bola, zvlášť keď v poslednom čase mávam tiemigrény... aby mi povedala, že ma miluje, aby sa na mňa pozrela s týmimodrými očami a tie jej sexi pramienky vlasov by jej padali do tváre, keďsa ku mne nahne.. aby ma pobozkala – určite by ma potom tie kvapky taknefrustrovali..
vykonáva svoj každodenný rituál, ktorý ju uspokojujea napĺňa jej deň... ja ho však za to nenávidím.. berie mi ju..a čoraz viac.. .moju milovanú princeznú...
Vždy som tu bol pre ňu a ona pre mňa, ale odkedy spolužijeme spoznal som ju natoľko, že viem, že On je v jej živote veľmidôležitý a nevzdá sa Ho..
Ja sa však pýtam prečo? Prečo to tak jednoducho musí byť?Bolí ma, že sa venuje viac jemu ako mne.. po tých rokoch od svadby.. .. On jeasi jej jedinou útechou... Prestali sme skoro komunikovať.. už nevedieme našedlhé rozhovory, ako to bolo na začiatku.. Prosto sme zovšedneli, tak ako mnohoiných párov po rokoch spoločného žitia. Chýba mi ten pocit prvotnejlásky...mladej lásky, teenager-skej lásky, náklonnosti.. keď ešte nie je ničisté a vy sa musíte zo všetkých síl snažiť, aby ste si ju získalia keď sa čo i len priblíži, tlak vám prudko vyskočí, srdce tlčie akosplašené a naplní vás pocit: nech sa aspoň pozrie a sami seba sapýtate, či vôbec vie, že existujete...
Jediné obdobie dňa, ktoré by sme mohli byť spolu je preča venuje sa Jemu...Ja mám prácu, ona má prácu.. je mi to ľúto, veľmi ľúto a neviem akojej to mám povedať..
áno, je to BOH, kto mi juberie...
